Myseľ: O dôležitosti emócií

Autor: Barbora Buková | 11.5.2020 o 14:38 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  47x

Bolo čosi po polnoci. Cez okno do miestnosti tlmene prenikalo neónové svetlo z pouličných lámp.

Neohrabane sa prehadzovala na posteli, zúfalo dúfajúc, že spánok si k nej predsa len nájde cestu. Pravou rukou schmatla mobil a stisla tlačítko. Trvalo niekoľko sekúnd kým si jej oči privykli na ostré svetlo displeja. Znudene prezerala históriu prehliadania. Recepty na nízkokalorickú tortu, fit raňajky, 10 tipov na sladkosti bez cukru... Prstami pomaly kĺzala po svetielkujúcej obrazovke. Zastala na ružovkastej ikone fotoaparátu Polaroid. Tvárou jej prebehol neurčitý výraz, akoby zvažovala možnosti, ktoré neexistovali. Pomaly sa dotkla displeja. Miestnosť náhle zaplavila tma avšak o sekundu na to sa ňou opäť rozlieval žltkastý jas obrazovky. Zvraštila čelo a s nechuťou sa uprene zahľadela na takmer celkom obnažené ženské telo. Útla postava ženy pózovala na drevenom lehátku. Na sebe mala iba spodný diel bikín, vrchnú časť trupu si nedbalo zakrývala pravým predlaktím. Ľavou rukou sa podopierala tak, aby hornú časť tela oddelila od lehátka upozornila na svoje dokonalé krivky. Vedľa nej, na kamennej dlažbe ležala kartónová krabica s červeným nápisom ‘PIZZA’. 

Miestnosťou naplnil polohlasný povzdych. Posteľ zavrźgala a nohy s nárazom dopadli na podlahu. Vstala a pohla sa smerom k dverám. Načiahla sa, stisla kľučku- dvere sa s miernym buchnutím potvorili. Polohlasne sa vytratila z miestnosti. Čo najtichšie prešla chodbou, zo všetkých síl sa snažiac sa nezobudiť ostatných obyvateľov domu. “Sakra!” precedila pomedzi zuby keď sa jej malíček na pravej nohe stretol s hrubým rožným múrom. S uboleným výrazom prešla do tmavej kuchyne. Váhavo sa dotkla chladničky. Niečo vnútri nej vedelo, že takto to nie je správne, že takto sa nikdy nič nevyrieši, že takto sa znova doženie do bludného kruhu z ktorého už nebude cesty späť. Jej ústa vydali akýsi hrdelný ston, akoby ten zvuk ani nepatril jej. Vzdialený rovnako ako všetky sľuby, ktoré dala sama sebe. Chvatne roztvorila dvierka a vybrala prvé čoho sa dotkla. Bez rozmýšľania prehĺtala lahodné kúsky kokosovej rolády. Ach, keby len mohla pokračovať donekonečna! 

Náhle ju zaplavila nečakaná vlna ľútosti. Čo to urobila? Ako mohla? Po tom všetkom…

Trasúcou rukou zatvorila dvierka. Žalúdok mala zovretý a v ústach pocítila známu pachuť žlče. Tackajúc sa pohla smerom k toalete.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pellegrini: S predsedom Smeru sa vzďaľujeme míľovými krokmi

Pellegrini naznačil, že zo Smeru by mohol vystúpiť v horizonte niekoľkých týždňov.

Riziko nehôd zelených kolobežiek môže v Bratislave rásť

Zelené kolobežky pomohli v čase koronakrízy vyhnúť sa MHD.


Už ste čítali?